Sánkovanie na ľade

Mnohí Slováci si neváhajú nastaviť budík na šiestu hodinu ráno, len aby si pozreli zápas našich hokejistov na ZOH vo Vancouvri. Kým niektorí z našich najlepších bojujú s dočasnými zraneniami, Peter Štít bojuje so svojím celoživotným telesným hendikepom. No neznamená to, že nešportuje. Naopak. Je nadšencom disciplíny sledge hokej.

Dnes sa na zlínskom zimnom štadióne koná prvý z finálových zápasov českej hokejovej ligy medzi domácim družstvom ZAS a hráčmi z Kolína. Hoci ide o české finále, zo zápasu nebude priamy prenos v televízii a na štadióne nebudú tisíce fanúšikov, maximálne ak niekoľko priateliek, manželiek či mamičiek. Nejde totiž o „veľký" hokej, ale o jeho menej známu verziu na sánkach - sledge hokej - prispôsobenú telesne postihnutým.

Peter Štít je odmalička ľahšie postihnutý, pri chôdzi mu pomáha barla. Venoval sa predtým šachu či lukostreľbe. Keď mu kamarát povedal, že existuje hokej pre telesne postihnutých, nechcel tomu najskôr ani veriť.

Možnosti zapojiť sa do tejto hry najprv zisťoval u Slovenského paralympijského výboru. No keďže sa na Slovensku nedávny pokus o založenie klubu hokeja na sánkach skončil v slepej uličke, obrátil sa na českých kolegov v Zlíne a tí mu pomohli.

V Česku majú sledgehokejisti až sedem družstiev, ktoré medzi sebou hrajú riadnu ligu. Pred rokom sa v Ostrave dokonca konali majstrovstvá sveta v sledge hokeji. Česi budú mať svoj tím aj na paralympiáde vo Vancouvri. U nich sa história tohto športu začala písať už pred desiatimi rokmi.

Kde je kolíska tohto športu

Korene sledge hokeja môžeme nájsť v Štokholme, kde začiatkom šesťdesiatych rokov skupina pacientov z rehabilitačného centra skúšala, ako pokračovať v hraní hokeja aj napriek telesnému postihnutiu. Boli prví, ktorí si pripevnili špeciálne sánky na nože z korčúľ. Dnes sú aj v tomto type hokeja Kanaďania a Američania najlepšími na svete, z Európy sú to Nóri, ale aj české družstvo celkom úspešne napreduje.

Štít však dodnes nevie o nikom, kto by sa na Slovensku sledge hokeju venoval. Na vlastnej stránke www.sledgehokej.sk vyzýva, aby sa mu ozvali tí, čo by mali záujem vyskúšať si sánkovanie na ľade, prípadne tento šport nejako podporiť. Zatiaľ však jeho nadšenie zostáva bez odozvy.

Pritom o sledge hokej sa môžu ľudia zaujímať prakticky bez vekového obmedzenia, dvaja z českého paralympijského tímu majú napríklad seniorský vek. Problémom nie je ani pohlavie. Štít na zahraničnom zájazde videl, ako za istý klub hrala aj žena. V tomto športe sa veľmi dobre uplatňujú aj tí, čo majú amputované nohy. „Sú obratní a rýchli," dodáva Štít.

Tréningy ako meditácia

Peter Štít sa hokeju na sánkach venuje len tri roky. Čo sa dá stihnúť za taký čas? „Nepatrím medzi hviezdy, ale zahrám si. Začal som s tým, až keď som mal tridsaťtri rokov," hodnotí Štít svoje schopnosti. Za túto sezónu dal jeden gól, na dva nahral. Vraj nepotrebuje dávať góly, jeho ambíciou je byť obrancom, na to však vraj ešte nemá. „Obrancovia by nemali robiť chyby," myslí si.

Kým býval v Kyjove, mal do Zlína na tréningy bližšie. Z Dolného Kubína, kde dnes s manželkou a synom bývajú, sa na tréning dostane už len párkrát do mesiaca.

Vybavil si však ľad priamo v Dolnom Kubíne. Hoci mu niekto asistuje len málokedy, verí, že niečo získava i takýmto individuálnym tréningom.

„Ja to beriem už ako meditáciu. Prídem do šatne sám, sám sa prezlečiem, sám korčuľujem podľa programu, ktorý si sám pripravím. Tento šport by však mal byť o niečom inom," dodáva smutne.

Generálny sekretár Slovenského paralympijského výboru Samuel Roško nevidí v našich podmienkach tento šport veľmi perspektívne. Problém je podľa neho nielen v peniazoch. „Dnes je paralympijské hnutie na takej úrovni, že sa športom nedá venovať len doplnkovo popri niečom inom," hovorí. A podľa neho nie je na Slovensku ľudský potenciál pre 15 - 20 hráčov hokeja na sánkach.

Iné sú len fauly

Na medzinárodnej úrovni môžu hrať iba postihnutí, národné ligy majú však svoje pravidlá upravené rôznym spôsobom. V Česku hrajú naraz za jedno družstvo napríklad dvaja hráči, ktorí nie sú zaradení medzi postihnutých. Aj v ich zlínskom klube majú takých. Podľa Štíta je to dobre, zdraví hráči potom na zájazdoch vedia pomôcť svojim kolegom na vozíčku či s iným vážnym postihnutím.

Špeciálne sledgehokejové sánky sa dajú kúpiť, alebo podomácky vyrobiť, v takom prípade ale výsledok nebýva ideálny. „Sánky pri tomto športe dosť trpia, tie na kolene robené sa často lámu, ohýnajú. Sú však aj iné cesty, ako sánky získať, ja mám napríklad tie svoje požičané z klubu," povzbudzuje Štít možných záujemcov.

Hráč pri tomto športe sedí na akomsi korýtku, ktoré je pripevnené na kovovú konštrukciu. Pod zadkom má dva nože z korčúľ. Čím bližšie k sebe sú pripevnené, tým môže byť hráč rýchlejší a obratnejší v kľučkách, je však zároveň nestabilnejší, s čím môže mať začiatočník problémy. Pohybujú sa za pomoci hokejok, ktoré majú mierny sklon a na spodku hroty, ktorými sa dá odrážať od ľadu.

Pravidlá hokeja na sánkach sú veľmi podobné ako u bežného hokeja, trochu špecifické sú len niektoré fauly. Ako téčko sa napríklad označuje to, ak sánky na seba narazia v pravom uhle. Rozdielny môže byť aj výklad priestupkov. Rozhodcov je pre tento šport málo, každý si vykladá pravidlá trochu inak.

Na sánkach sedia aj brankári. Zvláštnosťou tohto športu je však striedanie. Keďže by sa cez vrátka striedačiek nevedeli na sánkach rýchlo dostať na ľad, hráči čakajú na ľadovej ploche

v strednom pásme. Po stranách pri mantineli teda zvykne striehnuť na svoju príležitosť päť - sedem hráčov, tímy sledgehokejistov nie sú totiž také početné ako klasické tímy.

„Keď je núdza o hráčov, obrancovia vydržia hrať aj celý zápas," opisuje Štít. Aj keď jeho trvanie môže byť tiež neštandardné. Česká liga sa síce hrá na trikrát dvadsať minút, ale na majstrovstvách sveta trvali tretiny len pätnásť minút.

O postihnutých sa ich blízki viac boja

Štít si sledge hokej nevie vynachváliť, po každom zápase či tréningu posiela manželke nadšené sms. „Vybijem si tam energiu, možno aj agresivitu, potom som pokojnejší," smeje sa.

Na jeho zápasy sa žena dostane len zriedkavo, ale na svojich sánkach už stihol povoziť svojho syna.

Je spoločnosť naklonená napomáhať väčšiemu zapájaniu hendikepovaných ľudí do športu?

„Je to individuálne. Aký signál vyšlete navonok, tak vás aj ľudia berú. Ak ste zakríknutý, tak sa k vám podobne aj správajú," myslí si.

Ako problém skôr vníma, že o hendikepovaných sa ich blízki ľudia boja asi viac, ako by sa museli, a pomáhajú im možno viac, ako by potrebovali. „Najbližšia rodina je rada, ak sedia doma. Nech sa im preboha nič nestane. A je z toho potom bludný kruh," hovorí.

Podľa neho by postihnutí mali byť vedení k akejkoľvek aktivite, pri ktorej sa musia stretávať s inými ľuďmi, ideálne s nepostihnutými. Hoci jemu osobne špeciálne gymnázium pre postihnutých pomohlo, považuje za lepšie zapájať postihnuté deti do bežných školských komunít.

Aj hokej na sánkach by mohol byť dobrou šancou na stretávanie sa ľudí s rôznymi fyzickými hendikepmi, na nachádzanie spoločného zápalu i na kolektívne vybíjanie adrenalínu. Nateraz je však stránka www.paralympicsport.tv jediným miestom, kde tento šport môžeme na Slovensku vidieť.