Hokej na sánkach je v plienkach, ale stojí za to

- Ak stretnete Petra Štíta v Dolnom Kubíne vo štvrtok dopoludnia a spýtate sa ho, kde má namierené, určite vám odpovie: „Zahrať si hokej na sánkach“. Časť ľudí by po jeho odpovedi asi zareagovala slovami: No jasné! V prvej päťke hrá s tebou Napoleon, James Bond, Winnetou a Sadám Husajn. Pískať vám bude slon a stretnutie začína 31. februára o 25. hodine v Sučanoch. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, Peter Štít svoju odpoveď myslí vážne. Naozaj chodí každý štvrtok trénovať sledge hokej, po slovensky hokej na sánkach.

Beznohí hokejisti

Tento netradičný šport je u nás doslova v plienkach. Peter sa ako jediný Dolnokubínčan, Oravec a možno aj Slovák snaží dostať ho z veku batoľaťa aspoň do škôlky. O tom, že jeho snaha nemusí byť márna, svedčia zimné paralympijské hry 2006 v Turíne. Priaznivci sledge hokeja na nich viackrát naplnili 6 tisícové hľadisko hokejovej arény. Pre veľký záujem organizátori fanúšikom pripravili veľkoplošné obrazovky v centre mesta.
Vzhľadom na zdravotný hendikep, problémy s nohou, Peter nemal veľa možností, ako si z chuti zašportovať. Súčasťou jeho života sa stala barla. Na internete si okrem iného môžete o sledge hokeji prečítať: Je to tvrdý, dynamický šport, ktorý má takmer rovnaké pravidlá ako hokej a hrá sa na tej istej ľadovej ploche. Ako ide k sebe tvrdosť, dynamika, ľad a barly? Kľúč je ukrytý v sánkach a chuti dokázať, že napriek telesnému postihnutiu človek dokáže žiť plnohodnotným životom, ku ktorému patrí aj šport. Je úžasné vidieť hráča bez nôh, ktorý je na zemi odkázaný na invalidný vozík, ako sa na ľade za pár sekúnd dostane z jednej strany ihriska na druhú, pričom dokáže robiť s hokejkou a pukom divy.
Peter sa o tomto športe dozvedel náhodou pred piatimi rokmi. Možnosť preháňať sa po klzisku ho okamžite nadchla. Rozbehol pátranie, na konci ktorého bol Kežmarok. V mestečku pod Tatrami sa našli ľudia snažiaci sa dať dohromady partiu nadšencov, ktorým by nevadili modriny, pot a svalovica. Žiaľ, myšlienku sa im nepodarilo dotiahnuť do konca a z prvého slovenského sledge hokejového tímu nebolo nakoniec nič.

Frajerom stačí jeden nôž

V tej dobe sa presťahoval z Bratislavy do českého Kyjova. Popri pracovných povinnostiach sa nevzdával a hľadal ďalej. Nakoniec sa šťastie na neho usmialo. Česi sa tomuto športu venujú už približne desať rokov. Za toto obdobie sa im podarilo zorganizovať ligu, v ktorej hralo v tejto sezóne šesť tímov. V novej ju chcú rozšíriť o ďalšie dva a v máji organizujú majstrovstvá sveta skupiny A.
Členom jedného z českých tímov - Zlínskych sediacich medveďov - sa stal aj Peter. „Za Zlín hrám druhú sezónu. Podľa mojich vedomostí som v súčasnosti jediný Slovák, ktorý sa tomuto športu venuje aktívne. Vyskúšal som si to raz a odvtedy som nechýbal ani na jednom tréningu. Do kanadského bodovania som sa síce nedostal, ale budúca sezóna je moja,“ smeje sa Peter.
Podstatným a neprehliadnuteľným rozdielom oproti bežnému hokeju sú hráči. „Môžem povedať, čím väčšie telesné postihnutie, tým lepší hráč. Hokejista bez nôh je totiž ľahší a obratnejší, ako ten, ktorého „brzdia“ nohy. Na druhej strane, ak ich mám, som ťažší, a tým mám väčšiu energiu pri vzájomných nárazoch,“ opisuje Peter výhody a nevýhody hendikepovaných hokejistov a dodáva: „Hráči sedia na špeciálnych saniach, na ktorých sú pod zadnou časťou upevnené dva korčuliarske nože. Čím sú nože bližšie k sebe, tým ste obratnejší, ale nároky na stabilitu sú vyššie. Najväčším „frajerom“ dokonca stačí iba jeden nôž. Všetci hrajú a pohybujú sa pomocou krátkych hokejok s hrotmi na konci.“
Pravidlá sú takmer identické ako pri bežnom hokeji. Rozhodcovia pískajú hákovanie, sekanie, zakázané uvoľnenie, postavenie mimo hry a iné zakázané spôsoby boja o puk. Rozdielom je téčko. Faul, pri ktorom hráč narazí do súpera z boku predkom saní. Trestnú lavicu v pravom slova zmysle by ste hľadali márne. Potrestaný hráč je pod časomeračmi na ľade, kde čaká na uplynutie trestu. Podobne je to aj s jeho kamarátmi na striedačke. Aj oni čakajú na svoju príležitosť zapojiť sa do hry. Ak sa ich puk dotkne, hra je prerušená, ako keď je vyhodený mimo plochu. Hokejisti však vedia, že na ľade je prekážka v podobe spoluhráčov a protihráčov a šikovne sa týmto zónam vyhýbajú. „Veľmi ťažko by ste dokázali rýchlo vystriedať, ak by ste boli mimo hracej plochy. Naviac, spoza mantinelu by ste nič nevideli,“ s úsmevom opisuje dôvody, prečo sú všetci na ľade. K odlišnostiam treba zaradiť aj zmeny na výstroji. Každý hráč má ako ochranu pred pukmi mriežku pred tvárou. Korčule sú tiež povinné, samozrejme, len u tých hráčov, ktorí majú nohy. Nemusia však mať na nich nože. V teniskách by ste sa po rane pukom do zdravej nohy určite neusmievali. Hokejky sú špeciálne, dlhé približne 80 cm.
V českej lige môžu hrať okrem brankára aj zdraví hráči. „Má ich takmer každý tím. Sú veľkou pomocou mimo ľadu pri presunoch. Na medzinárodných podujatiach už môžu hrať len telesne postihnutí. Na turnaji v Švédsku som hral proti žene,“ spomína na jeden z turnajov.

Poďte so mnou trénovať!

V súčasnosti býva Peter aj s rodinou v Dolnom Kubíne. Na sledge hokej však nezanevrel. Každý týždeň poctivo dochádza na tréningy do Zlína. „Slovensko nemá zatiaľ žiadny sledge hokejový klub, nieto reprezentáciu. Moja výnimočnosť ma v tomto smere vôbec neteší a rád by som svoje skromné skúsenosti odovzdal ďalším. Preto privítam každého, kto prejaví o tento šport záujem. Cesta do Zlína by bola veselšia. Aj v klube sa potešia,“ poznamenáva.
Dlhým a finančne náročným cestám na Moravu však aspoň dočasne odzvonilo. Sediacim medveďom sa nepodarilo postúpiť do play off. Ľad v Zlíne zrušili, ale pomocnú ruku Petrovi podali v Dolnom Kubíne. „Za Štefanom Belvončíkom, riaditeľom mestských športovísk, som išiel s malou dušičkou. Zachoval sa však fantasticky. Dvakrát do týždňa, väčšinou v pondelok a štvrtok, mi umožnil trénovať na dolnokubínskom zimnom štadióne. Využívam na to čas, keď je ľadová plocha prázdna. Trénujem sám. Potreboval by som dať dohromady partiu ľudí, ktorí to potiahnu spolu so mnou. Nielen cestu do Zlína, ale možno aj myšlienku založenia klubu na Slovensku,“ pochvalne sa vyjadruje na adresu funkcionárov a dodáva: „Netreba očakávať, že hneď budete hviezda. Keď som si prvý raz sadol na sánky, nebol som schopný prejsť z jedného konca ihriska na druhý. Ale po pár tréningoch mi to už išlo celkom dobre. Nohy vám chýbať nebudú, ale brucho, chrbát a samozrejme ruky musíte mať v poriadku. Je to tvrdý šport. Bežné sú zrážky, nabúranie na mantinel. Ak sa dáte na sledge hokej, čakajte drinu, boľavé telo a pot. Pripravte si vôľu, trpezlivosť a zaťaté zuby. Ak ale máte v sebe aspoň trochu bojovníka, pocit, keď vám po šprinte z obranného pásma spoluhráč prihrá presne na čepeľ hokejky, vám všetko vynahradí!“
Ak vás ponuka Petra Štíta zaujala, neváhajte. Zdvihnite telefón, zavolajte na číslo 0948 017 474, alebo pošlite email na adresu: pstit@pstit.sk a dohodnite si stretnutie. „Porozprávame sa a veľmi rád vám požičiam výstroj, aby ste si mohli vyskúšať, aký úžasný šport je sledge hokej,“ zakončuje Peter.

Martin Pavelek